V tom malom merítku sa s tým človek stretáva na každom kroku. Aj dnes. Nastúpim do plného vlaku a v kupé ľudia obložení taškami na sedadlách. Vie ma to podráždiť, ale som v takýchto sitáciách sprostý. Tak ako zvyčajne som aj dnes požiadal o dve miesta (pre seba a pre syna). V kupé pre osem osôb sedelo päť, zato miesta bolo sotva akurát pre jedného. Mladšia pani mierne neochotne stiahla svoje tašky a ja som si sadol na polsedadlo. Staršiu pani ani nehlo, hoci mala celé sedadlo obsadené taškami. Tvárila sa, že spí. Ja som sa uskromnil so synom na uvoľnenom jeden a polsedadle. Na polsedadle trónila objemnejšia kabelka spolusediacej...
Nemienil som vyvolávať konflikt. Bol som rád, že som sedel, dokonca so synom vedľa seba. Asi dvadsaťročnej dáme oproti to ale nedalo a spýtala sa slušne majiteľky kabelky čo by sa jej stalo keby si ju odložila zo sedadla. Čo nasledovalo? Najlepšia obrana je samozrejme útok: Čo vás do toho? Aj tá pani oproti je obložená atď. Ticho... Argumenty nezaberajú... A sprievodcom je to jedno.
A ja som si nevdojak spomenul na jeden článok z novín spred rokov. Stálo v ňom, že v Peru od cestujúcich s hmotnosťou nad 100 kg vyberajú zvýšené cestovné. Nuž, ja nemám ďaleko do tejto kategórie, ale uskromním sa. Dokonca keď cestujem s deťmi usilujem sa dodržať pravidlo dve deti na jedno sedadlo. Ja navrhujem pre poriadok a pre obohatenie "chudobnej pokladnice" našich prepravcov, aby začali vyberať cestovné za skutočne obsadené miesta. V autobusoch to vcelku slušne riešia cez batožinový lístok, aj keď to niekedy preháňajú. Niekedy by prišlo draho aj vyloženie nôh (nepopieram, že niekedy unavených)na sedadlo oproti. Nehovorím o príplatku za smrádeček, ktorý odradí ďalších od prisadnutia.