Pred 9,5 rokmi prišiel na svet náš najstarší syn Samuel. Uvedomovali sme si na jednej strane čo znamená dobrý pediater pre dieťa a na druhej strane sme nemali v zálohe žiadneho. A tak som sa vybral do detskej časti Polikliniky Ružinov v Bratislave vyhľadať nejakého pediatra v nádeji, že budem mať šťastie. Bol čas obeda a ľudia stáli len pri jedných dverách, ktoré sa dlho neotvárali. Vtom som zbadal, že sa otvorili dvere obďaleč, z ktorých vyšla postaršia sestrička. Nerád kdekoľvek dlhšie čakám, a tak som zamieril k nej a vykoktal som, že hľadám pediatra pre naše prvorodené dieťa. Požiadala ma, aby som chvíľu počkal a po minútke som vošiel do útulnej skromne zariadenej ambulancie. Staršia pani doktorka mi bola sympatická na prvý pohľad a veľmi rýchlo sme našli spoločnú reč. Na náhody neverím a túto pani doktorku nám zoslalo samo nebo (vysvetľujte si to ako chcete).
Od oného prvého kontaktu prešlo približne 9,5 roka a nám sa narodili za ten čas ďalšie štyri deti a piate je na ceste. Po štyroch rokoch sme sa presťahovali do Galanty a aj keď sme zostali bez auta, rozhodli sme sa po celý tento čas zostať u tejto pani doktorky. Presvedčila nás nielen o tom, že je žena činu a rozumie nám i našim ddeťom, napriek tomu, že sme v mnohých smeroch špecifickí, a to nielen tým, že sme od nej 50 km ďaleko a ona mala problémy s chôdzou. Nemali sme problém odpustiť jej, že bola u nás na návšteve po narodení dieťaťa len raz, a to, čuduj sa svete – vlakom v Galante v tom najhoršom nečase. Boli sme stále v spojení, keď už nie osobne či telefonicky, tak cez zvláštne médium, ktoré spája ľudí na rovnakej vlnovej dĺžke. Ona dokázala vždy pochopiť čo potrebujeme my a na druhej strane ako neraz priznala ona nachádzala u nás inú podporu. Navzájom sme sa učili a chápali – aj bez slov. Aj napriek svojmu veku dokázala pochopiť mladých a bola otvorená učiť sa aj od najskôr málo skúsených rodičovských nováčikov, neskôr už skúsenejších, ale stále predsa len laikov lekárskej vedy. Naše kontakty prinášali obojstranné pohladenie nielen pre telo, ale i pre dušu.
Pred pár týždňami sme sa dozvedeli, že pani doktorka končí k 31. augustu svoju dlhoročnú lekársku prax, ktorú začínala práve v našom terajšom bydlisku – v Galante. Zostali sme z toho ako obarení. Vedeli sme o jej vážnych zdravotných ťažkostiach, i keď o nich hovorila veľmi málo. Ona tu bola pre druhých, pre tých najmenších. Niektorí rodičia ju síce nechápali, lebo sa napríklad neusilovala liečiť všetko hneď antibiotikami. My sme v nej videli občas babičku – bylinkárku, ktorá nezabúdala na staré dobré babské recepty na rôzne neduhy, a tak naše deti boli a sú choré maximálne 1 – 2 razy do roka, aj keď to býva potom väčšinou štafeta. Vďaka nej máme zdravé deti a naše deti nemajú problémy s lekármi a dôverujú im.
V stredu som bol vziať od nej zdravotné karty našich piatich detí. Odovzdávala karty svojim kolegom a v ambulancii bola taká zvláštna nostalgická nálada. Pani doktorka ma privítala s otvorenou náručou ako starého dobrého priateľa, objali sme sa a jeden druhému sme ďakovali. A pani doktorka nezabudla podotknúť, aby sme jej dali vedieť keď sa narodí naše šieste bábo, že sa naňho určite chce prísť pozrieť. Určite nezabudneme, pani doktorka a budete nám chýbať. A my sa potichu s manželkou dohovárame, že pani doktorku vo výslužbe pozveme na jeho krstiny ako čestného hosťa.
Vďaka vám, pani doktorka bohdana strećanská za všetko čo ste urobili pre našich bambuliakov, rovnaká vďaka patrí aj vašej sestričke, ktorá rovnako končí svoju prácu a ktorá vám bola pravou rukou. Zostávate v našich srdciach a stali ste sa členom našej rodiny.